Duben 2020 (216)

Na akci, kde děti měly odpovědět na kaktusový kvíz publikovaný v časopisu ABC (ábíčku), jsem si vzpomněl poté, co jsem dostal e-mail od Juraje Jaroše ze Slovenska (tehdy ještě z Československa).

… Atlas je skvelý a príloha k časopisu Kaktusy o Aztekium je úžasná. Rád by som mal raz v zbierke taký klenot. Je to dávno (asi 20 rokov do zadu) ale robili ste spoluprácu s kultovým česko slovenským časopisom ABC, a vtedy som získal semienka kaktusov z Chrudimi. 😉

S pozdravom Juraj JAROŠ 

Na tuto zprávu jsem zareagoval otázkou, jestli z těch výsevů zůstal dodnes nějaký kaktus. A od Juraje jsem dostal milou odpověď:

Milý pán Pavlíček, pred rokom som sa druhý krát vrátil ku kaktusom. Vraj sa to stáva pravoverným kaktusárom, že občas prídu z rôznych príčin o svoju zierku. Tak ako to bolo popísané aj v skvelom cestopise Lovec kaktusů o A. Fričovi. Kniha vyšla v roku môjho narodenia (1983). Bol som obyčajný chlapec z paneláku a napriek priestorovým podmienkam som mal veľkú a rozmanitú zbierku. Asi 20 rokov bez pauzy. Potom prišla vysoká škola a zmena pobytu, čo sa prejavilo na zbierke. A do toho všetkého prišla pred nedávnom nehoda s prezimovaním a stratil som podstatnú časť kaktusov, medzi inými aj Geohintonka a mohykáni z vašich semienok. Zlomilo mi to kaktusársky väz .To čo  zostalo bolo pár jedincov a medzi nimi jeden jediný kus vypiplaný z tých semienok z Chrudimi od vás. Je to Gymnocalycium saglione, a viete si predstaviť aký to bol zážitok keď po prvý krát zakvitlo (niečo ako vizuálny orgazmus:)). Pamätám si že klíčivosť bola u všetkých druhov úspešná. Rebucie mi už druhým rokom krásne zakvitli. Pár dní do zadu som si postavil skleník. Žiadne papriky, uhorky ani rajčiny ale KONEČNE len pre kaktusy. Som opäť v tom a toto ma už neprejde. Chcem sa ku tomu vrátiť naplno, lebo kaktusy sú návykové 🙂

Ilustrační foto půjčené ze stránky Klubu kaktusářů Orlová Lutyně.

Moc díky za dopis a i za ostatní čtenáře jistě mohu popřát – ať se ten restart podaří!