Jesenský Pavol

Na poslednej ceste som si konečne vydobyl, aby som išiel do nejakého supermarketu v Mexico City a nechali mi aspoň 20 minút na nákup. Chcel som konečne domov niečo gurmánske priniesť.

Pri poslednej ceste som si všimol, ako sa bojuje proti ekológii. Ako nám niekde dávajú jedlo, najskôr na plastový tanier natiahnu igelitový sáčok a až na to položia jedlo.

Mexičania sú veľmi pobožní ľudia, často vídať takéto pekné ľudové výtvory, škoda že do Mexika prišli Španieli skôr ako Husiti.

Na poslednej ceste, kde sme sa viac menej dohodli, čo chceme vidieť a navštíviť, bola aj lokalita Ariocarpus scapharostrus. Láďo to mal vcelku premyslené a niektoré detaily so mnou dohodnuté. Tak sme sa pobrali do mestečka, odkiaľ jedine pešo sa dalo k tejto lokalite dostať.

Pri jesennej ceste sme tam boli v čase, keď aj Mexičania majú sviatok všetkých svätých, dušičky, kde si pripomínajú mŕtvych. Tam to skôr oslavujú, ako trúchlia a celé rodiny sa stretávajú pri hroboch, kde je to ako na pikniku s množstvom ľudí.

Už doma pred cestou sme sa dohodli, že prejdeme miestami Duranga, ktoré len málokto navštívil, aby sme zaplnili biele miesta nielen našich Mexických ciest. Všade bolo dosť mokro a všetko sa zelenalo. I kaktusy vypadali, ako keby ich rýchlili v nejakej rýchliarni.

Na jednej z ciest sme chceli prejsť z jedného nálezisko na iné, avšak muselo sa isť cez mestečko Vieska, čo by bolo asi 30km. Zdeněk však tvrdošijne trval na tom, že cez Viesku nepôjde. Tam ho vraj polícia vždy chytí, že to radšej prejdeme zložitou obchádzkou, pričom musíme po zlej ceste prejsť asi 150km.

Cesta za Ariocarpus agavoides. Všetko, čo sme vedeli, bolo: Santa Rita, dedina v ktorej býva Pedro, ktorý by nám mohol ukázať, kde rastú tieto ariocarpusy. Ale v Mexiku vedieť iba toto, je dosť málo.

Keď idem, alebo sa vraciam z Mexika, najčastejšia otázka ľudí je, či sa nebojím hadov a inej hávede. Áno, bojím a mám pred nimi rešpekt, ale hady sú plaché a snažia sa skryť, netreba ich provokovať, alebo zatarasiť im cestu. Videl som ich počas ciest dosť, ale asi som mal na ne šťastie.

Manzanillo je  vychytená dovolenková oblasť prímorských luxusných hotelov asi 100km severne od  Acapulca pri Tichom oceáne, kde nám Marčelo zaistil nocľah. Stále si niekto naivne myslel pred svadbou, že nám to Marčelo všetko zaplatí.