1. jún je Medzinárodným dňom detí a zároveň začiatok meteorologického leta. Dve skutočnosti, ktoré mi víria hlavou. Prvá mi oživuje spomienky na detstvo, druhá ma vracia do súčasnosti. Začalo leto a s ním spojené radosti kaktusára-sukulentára.
Vytúžená jar je tu. Pre meteorológov sa začala prvého marca, pre astronómov až dňom marcovej jarnej rovnodennosti, ktorý tento rok pripadol na piatok 20. marca. A kedy sa začína jar pre nás a naše rastliny? Ako pre koho. Majitelia (temperovaných) skleníkov sa už usmievajú.
A už je tu február. Január nás vytrápil dostatočne a to myslím len na počasie. Pripomenul nám zimy, aké si my starší pamätáme spred 20 – 30 rokov (i podstatne viac). To čo nám tu na juhozápade Slovenska príroda ubrala zo snehu a slnka, to nám nadmieru nadelila inverzným počasím: nekonečne dlho olovená obloha zakrývajúca slnko, všade prenikajúci mokrý chlad a k tomu ako bonus – poľadovica. O to viac sa tešíme na jar.
Predchádzajúci mesiac sa naplno prejavil svojím typickým nepríjemným, chladným a mokrým novembrovým počasím, kedy aj tí najotrlejší z nás začali pociťovať nedostatok slnečného svitu. Rastliny máme zazimované v suchom prostredí. Pri vhodnej teplote im dávame čas na oddych a prípravu na novú sezónu. Kto má takú možnosť, dopraje im aspoň to malé množstvo svetla, ktoré v našej zemepisnej šírke počas zimy máme.
V čase vydania tohto čísla novín už máme polovicu októbra za sebou. V októbri nás čaká už len posledná veľká spoločná akcia a tou je Sympózium KK Astrophytum Brno + Valná hromada SČSPKS, ktoré sa uskutočnia 25.10.2025 v Brne. Naďalej sa budeme stretávať na členských klubových schôdzach a snáď si nájdeme čas aj na posledné súkromné návštevy v zbierkach ešte pred ich zazimovaním. Pripomeňme si ešte september z pohľadu našich rastlín. Aký bol tohtoročný september. Minuloročné septembrové záplavy sa tento rok našťastie nezopakovali (s výnimkou malých lokálnych). Začiatkom septembra teplé slnečné dni vyvolali kvitnutie u niektorých rastlín. Cez skupinu turbinicarpusov prešla posledná vlna kvetov.
Z balkóna zaplneného sukulentami radostne volám do kuchyne na manželku: „Konečne bude kvitnúť ten africký sukulentný muškát!„ „Myslíš ten petržlen?„ – reaguje ona. Áno ten petržlen. Tak ho pracovne nazvala moja polovička kedysi pred dvanástimi rokmi (v roku 2011 alebo 2012?), keď som sa jej pochválil, čo som dostal od kamaráta Ľuboša. Vtedy mal na menovke okrem latinského mena aj Ľubošovu poznámku „Plzeň 2005 VP“. Ako mi neskôr vysvetlil, semeno vysial v roku 2005. Semeno pochádzalo z ponuky semien KK Plzeň od dodávateľa pána V.P.
