Hľadím cez okno do záhrady. Bŕŕŕ, je tam vietor, zima a tma, plus ľadový dážď k tomu. Môj tklivý pohľad mimovoľne skĺzol i k autu, ktoré minulú noc bohužiaľ navštívila moja záhradná mačka. Vnikla dnu cez lajdácky zatvorené dvere na mojom Striebornom Blesku, ktorý bude odteraz i po vyčistení najmenej dva až tri týždne vo vetracom režime. Skrátka a jasne, vonku je teraz akosi smutno, nevľúdne a nechcem tam byť.
Sansevierie alebo podľa nového veľkorod Dracaena, to je presne ten druh problému, ktorý v tomto príspevku nemienim komentovať, pretože nemám na to ani chuť, ani znalosti. Ostávam pri tom prvom názve, pretože sa už u milovníkov týchto rastlín vžil.
Xerofytnosť – odolnosť voči suchu a teplu, je všeobjímajúca vlastnosť, ktorá sa tiahne naprieč celou rastlinnou ríšou nevynímajúc druhy, ktoré sú z hľadiska vývoja ďaleko vpredu či zemitých primitívov. Do skupiny tých zemitých patria nepochybne starobylé cykasy, z ktorých malá časť prežila od zániku dinosaurov až po súčastné štrajky odborárov.
Sedel som vonku v miestnom bufete, popíjal pivo a snažil dobiť baterky. Premýšľal som o mravcoch, čo si postavili svoje obydlia pod stromami Bursera paradoxa rastúcich na brehoch priehrady Infiernillo v pohraničnej oblasti štátov Michoacan a Guererro.
